reklama

Poďakovanie

Rada by som vám predstavila osobnosti. Moje osobnosti. Keď ich uvidíte, začne vám rýchlešie biť srdce. Nohy sa podlomia. A vy ako fascinovaní hľadíte a hľadíte.A už nič nebude také ako predtým.Ak si myslíte že je to zaľúbenie, mýlite sa. Je to niečo viac. Ten človek vám vstúpi do života a má svoju úlohu v ňom.Niečo vám ukáže, niečo naučí, zachráni od priepasti alebo ukáže smer života. Nový,lepší.Takých ľudí je v mojom živote viac. Zaslúžia si pozornosť. Zaslúžia si úctu. Oni to ani nevedia. Nevedia akí sú dôležití. Možno tak konajú prirodzene. Možno im pripomínate ich mladost....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Tento muž nie je prvý.Ale otvoril mi oči. Doteraz som ako malé dieťa všetko prijímala ako normálne.Len po príchode na vysokú som sa cítila stratene.A nepochopene. Nenávidela som tú školu, nechcela som na nej študovať. Nemala som na nej žiadny ciel. Nechápala som, prečo tam som. Čo robí pekná baba v mužskom kolektíve?

 Cez prednášky som sa nudila a kreslila som si kvietky do zošitov. Sem tam nejaké poznámky Ako som sa dostala do letného semestra neviem. Všetky skúšky som robila na opravnom termíne.A v letnom semestri zase nič nové. Nič zaujímavé. A k tomu ničom zaujímavému ešte jeden predmet ako nezaujímavý a ťažký zároveň.Všetci sa toho predmetu báli.Ako sa nám uľavilo keď sme dostali pána docenta, ktorý mal síce čudné spôsoby ale vcelku nebol zlý. Tak sme si mysleli. Lenže nič mi jeho prednášky nedali. Nerozumela som mu. Nudil ma. Keď som to chcela niekomu povedať umlčali ma. Buď rada, že nemáme toho "pána Hrozného" čo prednáša vedľajšej paralelke!!! Chcela by si radšej jeho? Je zlý hrozný každého vyrazí,málokomu dá skúšku. Potom som počula ešte pár vtípkov na "pána Hrozného" spojených s nenávisťou a závisťou. To hádam nemôže byť pravda, niekto nemôže byť len tak bezdôvodne zlý....

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Išla som si ho teda pozrieť, vypočuť si jeho prednášku. Už pri prvých slovách som pochopila, že môj život nebude nikdy taký ako predtým. Že ma zaujal, fascinoval,počúvala som a dokonca som rozumela. A navyše, rozprával o téme ktorá ma bavila kedysi dávno, na základke. Na konci som vydýchla. Prvý raz som nenakreslila ani jeden kvietok. Nepozrela som sa na hodinky. Nebola na wc. Neodrátavala som si čas ako odsúdenec.

Napísala som mu že mám záujem o konzultácie. Odpísal kedy a kde a ja som prišla. Ale zhodou okolností som tú miestnosť našla až keď už končili. Vhŕkli mi slzy do očí, že som prišla o konzultácie. Ale nie, ostal so mnou v seminárnej miestnosti a opýtal sa čo mi nie je jasné. Len tak naverímboha som ukázala jeden príklad. Hravo ho vyriešil ale podla toho ako som (ne)reagovala zistil že nič neviem.Nielen jeden príklad.Odchádzala som so zbierkou príkladov, hrubou cennou knihou a úžasným optimizmom a šťastím, že som stretla človeka, ktorý mi obetoval tolko času a snahy.A stalo sa ešte veľa vecí. Chodila som na jeho prednášky a zlepšovala sa, pomaly ale isto. Keď som niečo nevedela rátal so mnou príklady. Vždy si našiel čas. Cítila som sa aj trápne, keď som po stý krát brala sluchátko do ruky aby som sa ohlásila ale on moje obavy vždy rozptýlil. Keď som sa ráno nevedela prebrať, lebo som sa učila celú noc, uvaril mi kafe. Zaujímal sa ako som na tom s inými predmetmi. Keď som bola nervózna rozprával mi o tom ako zbieral banány..Alebo jedna vtipná veta uprostred vysvetlovania. Boli to tie malé blbosti ktoré robia život krajším a veselším.A navyše .žiadna otázka preňho nie je blbá, či zbytočná. Mala som raz sprostý deň keď som (aj napriek tomu že jemu rozumiem vždy a všetko) nerozumela nič a dokola a dokola sa pýtala na to isté a on znovu a znovu odpovedal, vždy z inej strany.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chcela by som mu poďakovať:Ďakujem vám pán docent za všetok váš čas a trpezlivosť. Keď vás vyruším, nenerváčite a nekričíte. Keď som smutná, rozveselíte ma. Keď som nervózna rozptýlite ma.Keď si neviem rady, pomôžete mi. Keď som zúfalá, vypočujete ma. Nikdy mi nepoviete že na to nemám. Nikdy sa mi nevysmievate. Nie som taká ako váš diplomant ale viete mi dať najavo že aj ja som pre vás dôležitá.Keď sa cítim ako blbec poviete mi že som hviezda. Po rozhovore s vami som šťastná, úspešná, šikovná všetko zvládnem a veľa toho dokážem. Nie je to ani zďaleka všetko. Pre vás je toto len maličkosť. Možno slušnosť.Ale ja sa pri vás cítim ako dáma.Ďakujem. Vážim si vás a ctím si vás. Vďaka vám je svet ružovší.ĎAKUJEM !

SkryťVypnúť reklamu
reklama

PS: vďaka tomuto človeku som nestrávila sviatky depkou nad tým, čo neviem, ale aktívne som sa učila. O to viac času mám vypisovať citové výlevy.

Aj vy máte takého človeka ktorý vás v správny čas kopol na to správne miesto???

Karolína Fuhrmannová

Karolína Fuhrmannová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obyčajný človek,ktorý chce takto vyjadriť svoju individualitu.Som niekto ako vy..........som človek s pocitmi. Zoznam autorových rubrík:  Samojedi a jaŠkolaOsobnostiSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu